K eTwinningu a celkovo projektovej práci ma priviedla moja dobrá kamarátka Denyska Križanová, ktorá je zároveň aj ambasádorkou programu eTwinning. Svoje zážitky s etwinningovou spoluprácou vykresľovala natoľko živo a oduševnene, že som to nemohla nevyskúšať. Pokúsim sa aspoň v skratke popísať moje skúsenosti s týmto spôsobom práce a najmä zmeny, ktoré priniesol vo vzťahu učiteľ – žiak, učiteľ – rodič, ale aj žiak – žiak.
I keď som do realizácie prvých projektov vstupovala veľmi opatrne, musím skonštatovať, že som sa s týmto spôsobom výučby zžila veľmi rýchlo. Bolo úžasné sledovať, ako sa postupne menili deti a ich vzťah k učeniu. Vďaka problémovým úlohám, ktoré spoločne riešili, sa nám podarilo vyburcovať ich záujem a zvedavosť. Keďže všetky naše projekty boli založené na vlastnej tvorivej činnosti žiakov a hre, dokázali ich veľmi rýchlo nadchnúť. Výsledkom bola aktívnejšia účasť žiakov na vyučovaní i mimo neho. Veľkým prínosom bolo aj to, že sa začali na mnohé hodiny tešiť, lebo prebiehali neformálne, bez využitia učebníc, v priateľskom ovzduší a často aj mimo triedy (vonkajší areál školy, chatová oblasť, les, mestský park, školská knižnica, PC učebňa…). Pomocou rôznorodých hrových a tvorivých činností si žiaci nielen ľahšie osvojili, ale i zautomatizovali poznatky. Vďaka veľkej miere vlastnej činnosti a využitiu netradičných postupov pri vyučovaní sa nám podarilo vzbudiť aktivitu a tvorivosť aj u slabších žiakov a tým aj uspokojiť ich vnútorné potreby. Myslím si, že prostredníctvom tohto spôsobu práce žiaci získali pozitívny vzťah k učeniu, a neprežívali pritom strach zo zlyhania.
Spomínam si, s akou pýchou hľadela mama na svojho syna, ktorý prezentoval výsledky svojej práce na triednej besiedke. Vystupoval veľmi sebaisto, napriek tomu, že má výraznú rečovú chybu a patrí k najslabším žiakom triedy. K výsledkom sa však dopracoval sám a bol na ne natoľko pyšný, že sa veľmi precízne pripravoval na svoje vystúpenie. Bolo na ňom vidno, že práca na projekte ho baví a že je hrdý na svoj prínos doň.
Učím žiakov 1. až 4. ročníka a v priebehu realizácie projektu som mala možnosť sledovať, ako sa menili. Kým spočiatku vychádzala iniciatíva len zo strany učiteľa, postupne sa deti nechali pohltiť projektom natoľko, že samy navrhovali jeho aktivity a smerovanie. Hoci mali zo začiatku ťažkosti s vyjadrením vlastných myšlienok, vo 4. ročníku už vedeli jasne formulovať problémy, diskutovať o vzniknutých situáciách, navrhovať riešenia a overovať ich v praxi.
Za výrazné pozitívum považujem aj to, že práca na projekte vo významnej miere prispela k utuženiu vzťahov v triede a k pozitívnej klíme v nej.
Mám v triede veľa silných osobností, ktoré nedokážu tolerovať názor iného. Chýba im pokora, skromnosť, úcta. Ide väčšinou o jedináčikov, deti vychovávané len matkou, deti starších rodičov či deti s dospelými súrodencami. Ani jednému z nich nechýba sebavedomie, často riešim konflikty pre netoleranciu jedného voči druhému. Predbiehajú sa v tom, aký má kto mobil či tablet, bez problémov vyčlenia z hry dieťa, ktoré nie je oblečené podľa najnovšej módy… Aj vďaka spoločným projektovým aktivitám, keď sa „blysli“ aj menej nadané deti, sme sa naučili rešpektovať jeden druhého, pomáhať slabším, upevnili sme zmysel pre tímovú činnosť a spoluprácu. Snažíme sa podporovať jeden druhého, v duchu hesla – každý môže zažiť úspech.
Do všetkých projektových aktivít sa zapájali veľmi intenzívne nielen žiaci, ale aj ich rodičia, ktorí priebeh projektu pozorne sledovali na webovom sídle triedy a školy. Mnohí pomáhali nielen pri materiálnom zabezpečení projektu, ale aj pri realizácii aktivít. Musím skonštatovať, že aj vďaka priebežnému zverejňovaniu čiastkových výsledkov projektu sa výrazne zmenil pohľad rodičov na prácu učiteľa a priebeh vyučovania. Doteraz mali možnosť nahliadnuť do spôsobu práce učiteľa so žiakmi len jednorazovo, počas Dňa otvorených dverí. Teraz však boli sami vtiahnutí do etwinningových aktivít a videli, čo všetko takáto práca prináša. Boli prekvapení, čo dokážu deti na prvom stupni, keď sa nadchnú pre nejakú činnosť. Veľmi ocenili získanie nových priateľov na pôde zahraničnej školy, porovnávanie ich práce s našou, rozšírenie si vedomostí a zručností o ich postrehy a nápady, vytvorenie spoločných diel a v neposlednom rade aj priamy kontakt s cudzím jazykom.
Vrcholom radosti bolo víťazstvo nášho projektu v súťaži – dostali sme pekné darčeky a v ten večer mnoho rodín v Ilave počúvalo zážitky nadšených detí, ktoré sa zúčastnili slávnostného vyhodnotenia víťazov…
Na záver musím skonštatovať, že moja doterajšia prax v realizácii etwinningových projektov mi priniesla množstvo neoceniteľných skúseností, ktoré sú motivujúce a inšpiratívne. Dozvedela som sa veľa nového a zaujímavého, získala cenných partnerov na pôde viacerých zahraničných škôl, zdokonalila sa vo využívaní najrozmanitejších informačných technológií… Každý rok urobím vo svojom profesionálnom živote obrovský krok smerom vpred. Vďaka eTwinningu a ľuďom okolo neho…
Janka Koštialiková, Základná škola
na Medňanskej ul. v Ilave
Kontakt na kanceláriu eTwinning
NSS–Národná služba pre elektronickú spoluprácu škôl pri Žilinskej univerzite v Žiline
Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, info@etwinning.sk, tel.:
www.etwinning.net, www.etwinning.sk
Páči sa Vám článok, ktorý sme vybrali z nášho časopisu? Dnes získavate zdarma ukážkové číslo. Všetky informácie v ňom sú pre Vás jednoducho z-DAR-ma! Využite tiež možnosť časopis si predplatiť.