Mnohí sa sporia o to, kto vynašiel bakteriologickú zbraň. Keby sme veľmi pátrali, iste by sme sa dopočuli o menách vážených vedcov, ktorých tento objav nijako nectí. Ja však viem, že medzi objaviteľmi mohol byť zdravotník slovenskej armády, ktorý bol pôvodným povolaním bača a na východnom fronte slúžil v ošetrovni pod doktorom nadporučíkom Karolom Virsíkom.
Profesor Virsík spomínal, že bača Žubor bol jedným z najschopnejších ľudí. Nebolo situácie, v ktorej by sa nebol vynašiel. Medzi prvými pochopil, že vojna môže byť aj kšeft, lebo predať a kúpiť sa tu dá všetko. Nadporučík denne fasoval desať slovenských cigariet – egyptiek. Keďže doktor nefajčil, bača Žubor ich s radosťou vykšeftoval s Nemcami za francúzsky šampus. Za túto činnosť mohol po vojne urobiť kariéru v rastúcich radoch odbojárov. V rozhovore pre niektoré noviny by vyhlásil, že prekšeftovanými egyptkami zvyšoval v hitlerovských vojskách riziko ochorenia na rakovinu pľúc.
Na fronte nezabíjali ľudí len bomby, ale aj škvrnitý týfus. V neďalekom nemeckom lazarete hrávali stále častejšie pieseň o mŕtvom kamarátovi. To znamenalo, že práve pochovávajú ďalšiu obeť týfusu. Keď Nemcom zomrel aj lekár, musel prevziať lazaret Karol Virsík. Vojakov s horúčkami dal vyzliecť, oholiť, natrieť petrolejom a šaty spáliť. Až potom ich prijímal na ošetrovňu. Škvrnitá smrť sa zastavila.
Nemecké zdravotníctvo bolo vyspelejšie ako naše. Lekári sa spoliehali na vakcínu. Čistotní Nemci však zabudli na to, že týfus prenáša šatová voš. V boji proti všiam sa najväčšmi vyznamenal práve bača Žubor z Oravy. Podľa ľudovej tradície napchal svoje a doktorove šaty pod konské sedlo. Potom zviera popreháňal, kým sa nespenilo. Modernú nemeckú vakcínu sme síce nemali, ale bača Žubor z domu vedel, že vši odpudzuje konský pach. Žuborov objav síce spôsobil, že osadenstvo ošetrovne smrdelo ako spotené kobyly, ale vši nemal nik. Kde nebolo vší – nebolo týfusu.
Raz doktor Virsík pristihol baču, ako tie vši vyberá zo starých vojenských mundúrov a odkladá si ich do fľaše. Bača mu s lišiackym úsmevom vysvetlil prečo. Ktosi mu napísal: „Bača, notár ti chodí za ženou.“ Objaviteľ biologickej prevencie proti všiam lapiduch Žubor sa rozhodol, že po návrate z vojny vysype všetku tú háveď cudzoložníkovi do postele.
Bača Žubor ani netušil, že vynašiel bakteriologickú zbraň. Profesor Virsík sa s ním stretol vari päťdesiat rokov po vojne. Na epizóde so všami sa obaja dobre nasmiali. Bača Žubor svoj vynález nikdy nepoužil, ani si ho, na rozdiel od učených vedcov zvučných mien, nedal patentovať. Namiesto takýchto vražedných hlúpostí sa s láskou venoval svojej rodine.
Peter Valo
Páči sa Vám článok, ktorý sme vybrali z nášho časopisu? Dnes získavate zdarma ukážkové číslo. Všetky informácie v ňom sú pre Vás jednoducho z-DAR-ma! Využite tiež možnosť časopis si predplatiť.
