Do našich životov vstupujú denne mnohí iní. Niektorých stretneme náhodne na ulici na pár sekúnd, mnohých dokonca nestihneme ani zaregistrovať. S inými prehodíme vetu či dve pri náhodnom stretnutí a už nikdy viac ich neuvidíme.
Ale potom sú tu ľudia, ktorí sú s nami v dobrom i zlom. Rodičia, súrodenci, starí rodičia, deti, vnúčatá, tety, strýkovia, stryné a ujovia a mnohí iní. Osobitnou kategóriou sú učitelia, ďalšou kolegovia v práci a napokon – priatelia.
Človek má údajne v živote v priemere okolo 1 600 známych, teda ľudí, s ktorými prichádza do kontaktu dlhodobejšie, skutočných priateľov však má asi len desať. Podotýkam – v celom svojom živote.
Niektorí ľudia prichádzajú do nášho života tak ako my do ich – vždy to má dôvod, skrytý alebo celkom jasný. Všímajte si ľudí okolo seba a premýšľajte, čo tam robia, premýšľajte, prečo sú okolo nás práve oni. Ešte si môžeme položiť otázku, či vieme, prečo nám ich život poslal do cesty. A prečo poslal im do cesty práve nás. Premýšľajme, či robíme dosť práve pre ten dôvod, prečo sme sa vyskytli v ich živote.
Keď je niekto súčasťou nášho života, vždy to má istý dôvod, je to vlastne vyjadrenie našej potreby mať ho v našom dosahu. Prišiel, aby nám pomohol vyriešiť problém, prišiel nás podporiť, usmiať sa na nás, povedať pekné slovo… Môže sa nám zdať, že niektorých ľudí nám do cesty zoslalo samo nebo. A niekedy zas stretneme na križovatkách života ľudí, ktorí prišli hádam – rovno z pekla. Zlých, zákerných, hlúpych, arogantných, nekultúrnych, klamárov, podvodníkov, zlodejov. Ešteže tí „z neba“ nám vylepšujú náš život a ukazujú jeho dobré stránky.
Mnohí ľudia sú v našom okolí preto, lebo ich potrebujeme. My sme tu zasa pre iných, lebo potrebujú nás. Tak je to spravodlivé. Človek má dve rovnako dlhé ruky. Jednu na to, aby prijímal pomoc, a druhú, rovnako dlhú, aby zas pomáhal iným on sám.
Keď poskytnú pomoc, zrazu sa stratia, lebo vidia, že už máme dosť síl a podpory, aby sme svoje problémy zvládli vlastnými silami. Niekedy zomrú, niekedy len jednoducho odídu z nášho života… a nám zostávajú nezmazateľne v pamäti a spomienkach.
Niektorí ľudia sa objavia v našom živote na stanovený čas. Život nám ich poskytol na presný účel. Väčšinou sa počas spoločnej interakcie od seba navzájom učíme, obohacujeme sa, prežívame spolu veci, veľa sa smejeme, kooperujeme, naučíme sa pomáhať si.
A potom sú tu ľudia na celý život. Celoživotné vzťahy nám dávajú celoživotné lekcie. Dôležité je poučiť sa z nich a milovať osoby, ktoré sa na nich podieľajú.
Milí naši čitatelia, ďakujeme vám, že ste súčasťou nášho života a že spolu cez náš spoločný časopis preberáme mnohé celoživotné lekcie.
Ľubomír Pajtinka
Páči sa Vám víťazný článok októbrovej ankety? Dnes získavate zdarma ukážkové číslo časopisu. Všetky informácie v ňom sú pre Vás jednoducho z-DAR-ma! Využite tiež možnosť časopis si predplatiť.
