Milú komornú oslavu dnes predpoludním prežívali v Penzióne pre seniorov a Domove dôchodcov v Senici. K dnešným 104. narodeninám prišiel tamojšej obyvateľke, Seničanke, pani učiteľke Margite Sadloňovej, rodenej Šestinovej (narodenej 11. februára 1911) zablahoželať primátor Senice Mgr. Branislav Grimm (pred komunálnymi voľbami tiež učiteľ a zástupca riaditeľa Základnej školy v Sološnici).
Pani učiteľka je najstaršou žijúcou učiteľkou na Slovensku. Narodenín sa dožíva v na svoj vek vynikajúcom duševnom zdraví. Popri primátorovi jej blahoželali aj príbuzní a potomkovia jej súrodencov. V Senici žije spomedzi súrodencov už iba o desať rokov mladšia sestra Oľga Brečková (niekdajšia knihovníčka). Pani učiteľka Margita Sadloňová ovdovela počas druhej svetovej vojny, keď jej manžela Pavla Sadloňa za pomoc partizánom počas Slovenského národného povstavia popravili ešte roku 1944. A potom sa už nevydala.
Margita Sadloňová, skromná žena, pochádza spomedzi pôvodne ôsmich súrodencov z rodiny, v ktorej boli učiteľmi starý otec (v Turej Lúke) aj otec (v Senici). Po starej mame je príbuznou spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej (1872-1951), rodenej Riznerovej z Bziniec pod Javorinou. Spisovateľkina mama a babička Margity Sadloňovej boli sestry Klimáčkové zo Starej Turej.
Pani učiteľka Sadloňová učila vo viacerých ľudových, meštianskych i základných školách. Na Považí, v Piešťanoch, v Trnave, v Šali nad Váhom, v Skalici i v Šaštíne. Kým odišla v roku 1970 do dôchodku, učila dvadsať rokov doma na Záhorí, v Senici. „Ja som mala rada, alebo mňa mali rady deti na všetkých školách…“ Zaspomínala si aj na smutno-veselé okolnosti učiteľskej profesie: „Takého malého chlapca som učila. Keď som išla skúšať niečo a chcela som, aby niečo povedal, on na to: „Nic nevím, nic nepovím, a schoval sa pod lavicu…“ (Smiech.)…“
Empatia, tolerancia, pochopenie, spolupráca školy s rodinou, aj to sú recepty na úspešnosť učiteľa podľa najstaršej učiteľky na Slovensku Margity Sadloňovej zo Senice, ktorej dnes blahoželali k 104. narodeninám a želali jej do ďalších rokov najmä zdravie.
V detstve sa pani učiteľka Sadloňová poznala napríklad s budúcim básnikom a spisovateľom Ladislavom Novomeským (1904-1976), ktorý v Senici prežil detstvo, v rokoch mladosti tiež so Seničanom Pavlom Braxatorisom, vnukom Andreja Sládkoviča, básnikom a libretistom piesní a operiet Gejzu Dusíka. Každé stretnutie s ľuďmi, ktorí mali čo pozitívne iným odovzdať, prijímala ako obohatenie svojej pedagogickej profesie. Jej venovala celý svoj život. Úsmev ako povzbudenie a radu ako nezištnú pomoc iným vie ponúknuť svojmu najbližšiemu okoliu aj dnes. K narodeninám jej srdečne blahoželáme.
Milan Soukup
