Sú školy, ktorých riaditelia a učitelia sú dosť často v ohni neúspechu. Ich žiaci sú slabo pripravení na život, používané výchovné a vzdelávacie metódy nezaberajú, riadenie školy hapruje, vzťahy sú na bode mrazu, komunikácia s rodičmi slabá, ekonomická situácia tesne pred katastrofou – jednoducho stav, ktorý sa v ringu označuje ako situácia „na uterák“.
Prirodzene, túto situáciu poznajú aj v iných krajinách, napríklad aj vo Fínsku či v Belgicku. Tam si však pomohli. Vytvorili systém pomoci pedagogicky či ekonomicky „krachujúcim“ školám. Škola, ktorá je evidentne v problémoch, môže sama požiadať o pomoc skúsených nezávislých odborníkov, alebo sa pre ich príchod rozhodne zriaďovateľ…
Podľa posledného rebríčka kvality škôl odborníci odhadli, že rozdiel medzi najlepšími a najslabšími školami je až trojnásobný. Inak povedané, najlepšie školy na Slovensku sú až trojnásobne lepšie ako tie s najslabšími výsledkami. To evokuje otázku, ako je to možné a čo s tým robiť. Deti v školách so slabými výsledkami sú jednoducho odsúdené na neúspech len preto, že sa narodili v regióne, kde je slabá škola… To je neprípustné.
Niektorí hovoria – veď máme trhový mechanizmus, školy majú súperiť o žiaka a žiaci majú právo vybrať si dobrú školu. No, hej, ale vyberte si dobrú školu, keď máte nezamestnaných rodičov a za lepšou by bolo treba denne cestovať aj 60 kilometrov…
Mali by sme poznať aj jednu veľkú pravdu – školstvo vo svete nie je „pravou“ arénou trhového mechanizmu, školstvo nie je typická oblasť obchodu. Práve naopak, dobré a múdre krajiny sa snažia zabezpečiť kvalitné vzdelanie všetkým žiakom. V spomenutom Fínsku napríklad žiak nastupuje do školy vo svojom „rajóne“. Nepotrebuje žiadne chodenie za najlepšími školami. Filozofi ou štátu totiž je, že všetky školy musia byť maximálne kvalitné. A preto je medzi úrovňou najlepších a „najhorších“ škôl minimálny rozdiel. Deje sa tak určite aj vďaka tomu, že len čo sa zistí, že niektorá škola začína zaostávať, okamžite dostane odbornú pomoc na zvýšenie svojej kvality.
Na Slovensku máme veľa skúsených odborníkov, najmä tých, čo sú už školskými „vyslúžilcami“, teda dôchodcami, ktorí by ešte radi chceli svoje vedomosti a skúsenosti odovzdať tým, ktorí to potrebujú. Dnes sa na nich systematicky zabúda. A pritom by sa nemuselo…
Bolo by dobré vytvoriť v jednotlivých krajoch kooperujúce tímy odborníkov, napojené napríklad na elokované pracoviská Metodicko-pedagogického centra (MPC), ktoré by boli pripravené odborne zasiahnuť – za neveľký honorár a náhradu nákladov na cestovné, ubytovanie a stravu „v službe“ vlasti, či presnejšie pre budúcu generáciu…
Školskí „vyslúžilci“ za spoluúčasti odborníkov z MPC či zriaďovateľa by dokázali iste v krátkom čase spracovať analýzu kľúčových problémov zaostávajúcej školy a pripraviť návrh systémových opatrení na riešenie stavu. Nemal by byť problém spracovať pravidlá fungovania takejto služby a zakomponovať jej prácu do novej stratégie školstva, ktorá sa práve pripravuje, a novej legislatívy.
V prospech všetkých – žiakov, rodičov, učiteľov, vedenia školy i úspechu celej spoločnosti na poli kvalitného vzdelávania a prípravy mladých ľudí na život.
Antónia Belanová
Páči sa Vám článok, ktorý sme vybrali z nášho časopisu? Ochutnajte zdarma výdatnú duchovnú delikatesu s vitamínmi IQ a EQ a staňte sa naším čitateľom.
