Škola má po celý čas, ako je inštitucionálne začlenená do ľudskej spoločnosti, za úlohu pripravovať žiakov na život a prácu a budovanie lepšieho sveta. Kvôli tomu, aby sa to darilo, pre ňu odborníci v jednotlivých krajinách vypracovali čo najlepší obsah a učitelia sa snažia čo najlepšími metódami dostať do hláv a rúk žiakov to, čo bude pre nich v živote užitočné a potrebné.
V Európskej únii sa 2,1 % všetkých zamestnaných ľudí venuje učeniu detí a študentov. Spolu je to viac ako 5 miliónov učiteľov. To je toľko, ako keby malo celé Slovensko jedinú profesiu – učiteľ, a učili by sme celú Európsku úniu.
Jednou z efektívnych metód, ako sa naučiť rozumieť svetu, ale aj ako predvídať, čo sa bude diať v budúcnosti, je učenie sa dejinami, učenie sa spomienkami – napríklad aj na svojich predkov. Túto metódu si vybrali žiaci základných a stredných škôl na Slovensku, v Maďarsku a Srbsku, ktorí sa zapojili do projektu Pátranie po predkoch alebo Poznaj svoju minulosť. Jedenásty ročník projektu sa v závere minulého školského roka úspešne skončil. Dejiny svojich rodov vypracovalo ďalších vyše dva a poltisíc žiakov. Najlepších žiakov s ich pedagógmi, ktorí ich v projekte viedli, prijal vtedajší minister školstva Dušan Čaplovič, ktorý mal nad projektom záštitu.
Projekt Pátranie po predkoch dáva žiakom šancu porozumieť plynutiu času i tomu, aké miesto v dejinách rodu, ale aj rodiny, obce, mesta a svojej vlasti môžu mať oni sami. To je pre budovanie vlastnej predstavy o svojej budúcnosti mimoriadne užitočné a prínosné.
Pamäť sme dostali do vienka nielen na to, aby sme si pamätali telefónne čísla kamarátov, mamy, otca, webové stránky či niečo z cudzích jazykov, biológie, alebo matematiky, ale aj preto, aby sme v nej ukladali veci o svojom živote i živote našich predkov, aby sme sa naučili žiť.
Všetko má svoje dejiny. Aj sám človek, jednotlivec, nielen ľudstvo ako celok, nielen národy, ale aj rody, rodiny. Každý od narodenia píše dejiny svojho jestvovania. Píšeme ich my, ale písali ich aj naši predkovia a ich predkovia a na ich dejinách staviame naše vlastné. Korene každého z nás siahajú do hlbokých dejín a my sme svojím spôsobom povinní zaujímať sa o to, ako sme sa stali tým, čím sme dnes – kto a akým spôsobom sa o to zaslúžil, komu máme byť vďační a na koho si máme spomínať. Raz na našich dejinách budú stavať generácie našich nasledovníkov. Tento kolobeh výstavby našej existencie sa neprerušil za dlhé stáročia a nemáme právo ho prerušiť ani my.
Ľubomír Pajtinka
Páči sa Vám článok, ktorý sme vybrali z nášho časopisu? Dnes získavate zdarma ukážkové číslo. Všetky informácie v ňom sú pre Vás jednoducho z-DAR-ma! Využite tiež možnosť časopis si predplatiť.
