ĽUDOVÍT KLIKA 1865 – 1933
Encyklopédia o kresťanskej výchove sťa dokument II. vatikánskeho koncilu pripomína, že katolícke školy sledujú tie isté kultúrne ciele a ľudskú výchovu mládeže ako ostatné školy, no čo je pre ňu charakteristické, utvára v žiakoch ovzdušie preniknuté duchom slobody a lásky podľa evanjelia, patrične sa prispôsobujúc podmienkam súčasného vývoja; vychováva svojich žiakov k účinnej spolupráci na zveľaďovaní pozemskej vlasti a zároveň pripravuje ich na službu šíriť Božie kráľovstvo, aby sa svojím príkladným a apoštolským životom stali akoby spasiteľným kvasom ľudského spoločenstva.
Jedna z katolíckych základných škôl na Slovensku – ZŠ sv. Augustína v Považskej Bystrici si na budúci rok pripomenie už štvrťstoročie svojho vzniku v dnes 75-ročnej budove bývalej rímskokatolíckej ľudovej školy na Moyzesovej ulici „pri cintoríne“ pod Kalváriou, blízko farského Kostola Návštevy P. Márie. Na žiadosť veriacich Biskupským úradom v Nitre zriadená škola „nadväzuje na cyrilo-metodské tradície nášho cirkevného školstva, svoje pôsobenie dáva pod ochranu svätého Augustína, obnoví tradíciu cirkevného školstva v Považskej Bystrici“.
Jej predchodkyňou bola rímskokatolícka škola, ktorú si už len najstarší obyvatelia mesta pamätajú ako prízemný chatrný domček v Zákostolí. Roku 1885 vyrástla však pri kostole na svoje časy pekná jednoposchodová budova: škola mala dobrý chýr a dobré meno, a tak ju navštevovali aj deti židovského vierovyznania. Koncom 30. rokov 20. storočia postavili novú školu pri cintoríne s cieľom „mravno-náboženskej národnej a telesnej výchovy kresťanskej mládeže“.
Koncom 19. a v prvých desaťročiach minulého storočia účinkoval tu a roku 1911 stal sa jej prvým „správcom“ pedagóg Ľudovít Klika. V čase Svetovej vojny deti vyrastali bez rodičovskej výchovy (mnohí otcovia rodín povolaní do armády), čo prinieslo ťažkosti aj škole. Po vzniku Československej republiky stala sa „slovenskou“, ona však i v predchádzajúcich rokoch maďarizačných zákonov uhorskej vlády „vždy bola prajná národu“ a obhajovala v rámci daných možností slovenský charakter. Práca školy stále napredovala: usporadúvali sa výstavky žiackych prác, organizovali sa vychádzky (dnešným názvoslovím „exkurzie“) a školské výlety, pestoval sa „bohatý hudobný život“, pričom škola svojich žiakov podporovala, aj keď skromne, i materiálne.
Rodák z Lysej pod Makytou (5. 3. 1865) na slovensko-moravskom pomedzí do mestečka pod Manínom prišiel z Veľkej Bytče a pôsobil tu štyri desiatky rokov, zároveň súc organistom prekladal z nemčiny náboženské piesne; stal sa prvým predsedom miestneho odboru Matice slovenskej.
Za dlhoročnú cirkevnú, pedagogickú, osvetovú a kultúrnu činnosť bolo mu roku 1930 udelené pápežské vyznamenanie „pre zaslúžilých“ La medaglie Benemerenti (medaila najprv založená neformálne pápežom Piom VII. roku 1818, obnovená Gregorom XVI. roku 1832 s úmyslom venovať ju osobám v duchovnej službe za dlhú a vynikajúcu službu pre katolícku cirkev; od roku 1925 dekoráciu smeli prijať aj laici).
Klika zomrel v Bystrici 24. 3. 1933.
V rámci vyučovania dejepisu i pri iných príležitostiach stáli žiaci ZŠ sv. Augustína pri jeho hrobe v blízkosti hlavného kríža, o ktorý sa starajú miestni matičiari, avšak mohli by sme tejto osobnosti z histórie mesta venovať predsa len viac pozornosti: v našich dňoch si pripomíname 150. výročie jeho narodenia.
Mgr. Jozef Borčányi
Foto: Žilinská diecéza – Rímskokatolícka cirkev
