Spotrebiteľská organizácia Foodwatch došla nedávno so šokujúcou informáciou:
Potravinársky priemysel si kupuje deti, aby ich napchal cukrom a tukom!!!
Je to tak trochu ako z rozprávky o perníkovej chalúpke. Potravinársky priemysel láka deti na farebné obrázky, komixové postavičky, hry a plastové hračky, aby si ich nakoniec upiekol vo vlastnom tuku. Šokujúca analýza nemeckej spotrebiteľskej organizácie ukazuje, že veľké koncerny predávajú deťom hlavne tie produkty, ktoré im najviac škodia. Svoju marketingovú mašinériu poháňa stovkami miliónov eur. Jedinou obranou proti tejto finančnej presile je osveta učiteľov a najmä rodičov.
Odborníci skúmali 1514 „detských potravín“ a porovnali ich so známou potravinovou pyramídou, ktorá názorne zobrazuje skladbu a odporučené množstvo a pomer potravín v správne zloženom jedálnom lístku. Pyramída sa skladá zo šiestich potravinových skupín rozdelených do štyroch poschodí. Iba 12,4 % testovaných výrobkov tvorilo základňu potravinovej pyramídy, ktorá je pre výživu detí najdôležitejšia.
Takmer tri štvrtiny potravín (1109 produktov, t.j. 73,3 %) patrí do štvrtého poschodia, teda na nezdravú špičku pyramídy. Ide predovšetkým o sladké a mastné občerstvenia, ktoré by podľa odporučenia odborníkov mali byť konzumované v čo najmenšom množstve, alebo ešte lepšie, ktoré by konzumované vôbec nemali byť. Iba 12,4 % testovaných výrobkov by tvorilo základňu potravinovej pyramídy, pričom práve prvé poschodie je pre výživu detí najdôležitejšie. Výrobcovia a obchodníci v prípade ponuky pre deti postavili potravinovú pyramídu na hlavu. Ich škála ponuky je absolútne vzdialená tomu, ako by mala detská výživa v ideálnej podobe vyzerať. Veľké koncerny si deti jednoducho kupujú.
Dôvodom, prečo sa priemysel snaží deti čo najskôr „naprogramovať“ na nezdravé jedlo by mala byť skutočnosť, že na banánoch, pomarančoch, či reďkvičke by veľa nezarobili. Zatiaľ čo obchodná marža pri ovocí a zelenine málokedy presiahne 5 %, pri čokoládových tyčinkách, sladkých nápojoch a zemiačkoch bežne prekračuje 15 percentnú hranicu.
Profitabilita potravín podľa Foodwatch (rok 2011):
- Zelenina a ovocie: 4,6 %
- Zmrzlina: 9,4 %
- Mliečne produkty, syry, jogurty: 12,4 %
- Sladkosti: 15 %
- Sladké nápoje: 16,7 %
- Cereálie, smažené zemiačiky, sušienky: 18,4%
Potravinársky priemysel nesie veľkú spoluzodpovednosť za zlú výživu detí. Deti v súčasnosti konzumujú len asi polovičnú doporučenú dávku ovocia a zeleniny, ale viac ako dvojnásobné množstvo sladkostí, sladkých nápojov a ďalších nezdravých potravín. Podiel mladistvých s nadváhou od osemdesiatych rokov stúpol o 50 %. Nesprávne stravovanie vedie už v rannom detstve k cukrovke, ochoreniam krvného obehu a k ďalším vážnym ochoreniam.
Dnešné dieťa – zajtrajší zákazník
Obchodný a výrobný sektor sa svojimi marketingovými stratégiami snaží viazať na svoje produkty deti už v ich rannom veku a ovplyvniť ich chute a štýl stravovania, lebo ten im zostane až do dospelosti. Tým si pripútavajú svoju klientelu, ktorá im prinesie veľké zisky. Svoje peniaze im odovzdajú za produkty, ktoré nie sú zdravé, ale klienti sú na ich chuť, vôňu, farbu, značku zvyknutí z detstva. V Nemecku napríklad reklamný balík na ovocie a zeleninu tvoril v roku 2011 iba 3,7 milióna eur, rozpočet na propagáciu čokolády, gumových medvedíkov a zmrzliny bol 100 krát vyšší. Za reklamu na sladkosti potravinový priemysel utratil v spomenutom roku 722,8 milióna dolárov. A verte, že sa im vložené prostriedky do reklamy niekoľkonásobne vrátili v zvýšených ziskoch. Z kupujúcich jednoducho urobili a robia hlupákov, ktorí podliehajú ich reklame. V Nemecku, ale aj na Slovensku.
Reklamné výdavky potravinového priemyslu (2011) v Nemecku:
- Ovocie a zelenina: 7 334 785,- eur
- Zmrzlina: 26 506 348,- eur
- Pomazánky: 41 425 482,- eur
- Oleje a pokrmové tuky: 53 185 713,- eur
- Konzervy, mäso ryby: 93 745 120,- eur
- Mrazené výrobky: 97 846 957,- eur
- Mliečne výrobky: 299 954 385,- eur
- Sladkosti: 696 295 530,- eur
Triky a podvody potravinového priemyslu
S pomocou sloganu: To najlepšie medzi jedlami! sa veľké spoločnosti snažia deťom a rodičom nahovoriť, že malé nezdravé desiaty je treba konzumovať každý deň. Komixové figúrky, športovci, speváci, malé darčeky a výherné súťaže slúžia ako návnada pre hlupáčikov. Tí veria a kupujú ako diví… Predaj podporujú na svojich webových stránkach súťažami typu: odfoťte sa s našimi produktmi, našimi taškami a tak sa bezplatne stanete tvárami našej značky. Súťaže, akcie na pripútanie pozornosti, hľadanie čo naj príťažlivej chuti, tvaru výrobku, farby sú spôsoby, ktoré majú deti a ich rodičov oklamať s ilúziou krásy, dobroty a toho, čo je „in“.
Potravinárske koncerny poskytujú školám výučbové materiály, rozvrhy hodín so svojim logom a často tiež sponzorujú športové aktivity. Nezastavia sa ani pred klamaním najmenších. Veľká mliekarenská spoločnosť, ktorej výrobky sú aj na slovenských pultoch organizuje športové súťaže pre škôlky. Vraj, aby upozornila na nedostatok pohybu. Zástupcovia spoločností Mars a Nestlé sa zúčastňujú kongresov o detskej strave a propagujú zdravý životný štýl a zároveň kritizujú vládne pokusy o reguláciu. Argumentujú obmedzovaním slobody človeka.
Za čo míňajú vreckové deti v Nemecku:
- Hudba: 13 %
- Oblečenie: 14 %
- Kino: 18 %
- Zberateľské predmety: 18 %
- Fastfood: 26 %
- Hračky: 29 %
- Nápoje: 32 %
- Zmrzlina: 37 %
- Časopisy a komiksy: 50 %
- Sladkosti: 64 %
(pri výskume mohli deti uviesť viac odpovedí)
Zodpovednosť rodičov a bezstarostnosť rodičov
Pri týchto témach zlyhávajú v Európe aj vlády jednotlivých krajín. Namiesto toho, aby pre priemysel stanovili jasné pravidlá, rozhodli sa výrobcov do boja s detskou obezitou zapojiť. Potravinári tak hľadajú chybu nadváhy detí v nedostatku pohybu, nie v ich strave, ktorú predávajú deťom a zarábajú na tejto obezite.
Deti nepotrebujú žiadnu „špeciálnu“ stravu v podobe nejakých sladkostí, tyčiniek, párkov pre deti. Stačí im celozrnný chlieb s tvarohom a zeleninou. Aj keď sa môžeme kriticky pozerať na celú túto tému a výrobcov, o zdravú stravu pre deti by sa mali starať predovšetkým rodičia. Trojročné, ani štvorročné dieťa totiž nechodí samé do obchodu nakupovať. Toto dieťa však sleduje reklamu a dožaduje sa výrobku z nej – a tam musia byť rodičia nekompromisní – hlúposť nekúpiť, nezdravé veci nekupovať a donútiť tak výrobcov k zmene správania. Spravodlivé by bolo, keby sa musel priemysel priamo podieľať na liečení chorôb ľudí spôsobených nezdravým stravovaním. Mal by mať zákaz robiť reklamu nasmerovanú na deti. Nalákať deti na hračku a potom ich vykrmovať cukrom, to je dnes tvrdý biznis na ktorý doplácajú tí najmenší. Detská reklama a reklama vôbec je dnes aj na Slovensku neskutočným problémom. Podľa vedcov z kalifornskej univerzity v San Franciscu, ktorí v časopise Nature zverejnili svoje výskumy, je cukor jed, ktorý má ročne na svedomí až 35 miliónov obetí.
Zdá sa, že cesta k perníkovej chalúpke nebola pre Janíčka a Marienku nikdy tak krátka, ako dnes.
(podľa nemeckých a českých zdrojov Ľubomír Pajtinka)
